11.1. štvrtok
Stála som tak s Idou pred obchodom a básnila o jednej kabelke" A predstav si tá kabelka bola rúžová ..." No a ju napadla geniálna vec : " ...prečo si na ňu neskúsiš zarobiť, keď ju tak veľmi chceš?" " To som ešte neskúšala, myslíš si , že by som mala...?" " Áno, prečo nie? A budeš si ju viac vážiť" " Skvelé tak si niečo nájdem, a tú ružovú Nike môžem kľudne vyhodiť! " Šli sme so Sid na internet hľadať nejakú vhodnú brigádu. Len si to predstavte! Zoznam ponúk bol asi takýto: Roznášanie novín určite nie, to by som musela vstávať už o pol siedmej. A prejsť veľa ulíc s ťažkým batohom. Staranie sa o deti nie, minule jedna tetka hovorila v telke, že deti jej spôsobili mnoho vrások. Triedenie kníh v knižnici- to by som musela rozmýšľať. Jediná vec, čo ma zaujala bolo postaranie sa o nejakú čivavu (to je kabelkový pes!!!). Ihneď som sa ozvala.Pani bola milá, pýtala sa ma, či mám so zarobenými peniazmi nejaké plány. Porozprávala som jej o tej skvelej hranatej rúžovej kabelke zaujímavého materiálu a ona ma najprv sklamala. Povedala, že zarobené penieze mi na tú kabelku nestačia. Veľmi ma potešilo, že neskôr dodala: " Moja priateľka vlastní ten butik. Vybavím si u nej zľavu a namiesto peňazí dostaneš tú kabelku." Súhlasila som. Povedala mi ešte, že sa oňho budem starať týždeň, kým bude dovolenkovať. Dala mi aj peniaze na stravu, a tak. Prvé, čo ma po jej odchode napadlo bolo, že by sa čivave zišla nová frizúra. Kúpila som farbu na vlasy, lebo kaderníctva sú drahé a odfarbila som ju na ružovo, aby sa mi hodla ku kabelke, s ktorou budem chodiť na prechadzky. Farbenie sa nevydarilo. Rýchlo som bežala do salóna, nech to opravia, prefarbiť to nešlo, tak ju museli úplne ostrihať. Tá pani bola po návrate z dovolenky taká zhrozená, že do mňa tú čivavu hodila, (ale nejak slabo, akoby ju ani nehádzala, skôr podávala) no ja som sa uhla. Kabelku mi nedala. Nevadí, aj tak je škaredá.
Komentáre
:)))