9.1.2007 utorok
Celkom impulzívne som dnes pozvala Sid na nákupy. Chcela som s ňou niekam ísť a nákupy sú skvelá vec. Spýtala sa ma prečo a ja som rýchlo potrebovala vymyslieť nejaký pádny dôvod: " Súrne potrebujem triko na ramienkach. " Netvárila sa, že by mi uverila, ale svoj účel to splnilo. Nechcela som vyzerať hlúpo, tak sme v to poobedie naozaj triko hľadali. Vyskúšala som romantické biele, veselé žlté, vrstvený top, zamatové tielko a keď ma to už prestalo baviť, povedala som si, že kúpim prvé na ktoré odteraz natrafím. Bolo čierne s vtáčikom Tweetym. Mala som ho už na sebe a šla som predavačke oznámiť, že ho kúpim. Sid ma však zastavila a spýtala sa, či je to naozaj také súrne. Nakoniec sme odišli bez trika. No nemá ona skvelé nápady? Pozvala som ju do kaviarne, ale ona navrhla čajovňu. " Čajovňu? Ale ja nepijem čaj! " , vyletelo zo mňa. "Uvidíš bude sa ti páčiť.", odvetila. " Ale v tomto nákupnom centre nie je čajovňa." , uvedomila som si. "Na starom námestí je jedna skvelá, s príjemnou atmosférou, vonia tam po škorici" " Je to hrozne ďaleko..." "...ale veď pôjdeme mestskou..." " ...myslela som od zastávky ďaleko..." ".. to zvládneš." Nakoniec sme išli do čajovňe,ale .... ....z neznámych dôvodov bola zatvorená. Nehnevala som sa na Sid. Len mi bolo ľúto ušliapaných opätkov.
Komentáre
:))